Gaudeamus igitur? Či ani nie?

Autor: Michal Valiček | 30.1.2011 o 20:59 | (upravené 22.2.2011 o 4:23) Karma článku: 5,36 | Prečítané:  626x

Dnešné ráno, tak ako každé iné, už zo zotrvačnosti popri kontrole mailov došlo aj na web, kde sa stretávajú vtipné obrázky z internetu. Miestna komunita ľudí má podobný humor ako ja a tak sa dočkali čestnej nálepky rituál, hneď vedľa rannej kávy a zúfalého rozospaného výrazu. Dnes som sa musel zastaviť pri tomto komikse, ktorý mi pripomenul rozhovor dvoch spolucestujúcich v strednom veku v autobuse. Išli z práce a zamýšľali sa nad tým, kam smerujú ich odvody. Pretože ten autobus vychádzal z hniezda študentov, Mlynskej doliny, bolo asi najjednoduchšie zamerať sa práve na nich. Syn jej kolegyne totiž spáva doobeda, nechodí ani na prednášky, iba premýšľa kde čo najľahšie prísť k peniazom.  Neučí sa a keď príde skúškové tak si dáva nejakú tabletku a učí sa noc pred skúškou.

Nebudem teraz rozoberať svoju Alma mater, ma veľa múch, ale myslím, že tá hŕstka nás, čo sme ešte ostali, si to podstúpenie rizika spoločnosťou a investovanie do nášho niekoľkoročného „ničnerobenia" zaslúžime. Na príbuzných odboroch skončilo veľa ex-spolužiakov a zatiaľ sa žiaden nesťažoval na stratu toho mála z osobného života, čo mu ešte po pár semestroch u nás ostalo. Naopak, šíria si historky, že aj tí horší teraz plávajú akademickými vodami bez výraznejšieho odporu a dokonca pomáhajú ostatným. (Takto pred prichádzajúcimi riadkami obhajujem svoje študenstvo :))

Posledné roky môžeme sledovať rozmáhanie sa živočíšneho druhu známeho pod dosť abstraktným pomenovaním študent. Vznikli aj nové vysoké školy, fakulty, učebné odbory. Štát očividne chce mať vzdelaných občanov. Ale otázne je či sa zlepšenie podmienok premietlo aj do kvality študentov, ich logického, kognitívneho myslenia, cieľavedomosti a snaživosti. Pretože som dobráčisko odmlada, povedal by som, že áno a v tichosti sa teším na lepšie časy plné vzdelaných ľudí, pracujúcich vo vede, výskume, na technických hýblatkách a ďalšom zlepšovaní našej už aj tak šťastnej spoločnosti. Už žiadne ďalšie podradné práce, žiadne montovanie za pásom, kontrola plošných spojov, zvarov, park kultúry. Park kultúry, prosím? Aha, späť v 31tke. Aha, že sa iba hráva za počítačom? No, dobre..

Tak čo potom? Všetci mladí študujú a už aj tak nemá kto robiť na dôchodcov. Že by tá vlna absolventov, magistrov politológie a inžinierov ochraňujúcich životné prostredie namútila dosť vody v dôchodkovom systéme? Sú vôbec uplatniteľní na našom trhu práce? Jeden by povedal, že v prírode je toho na ochranu dosť a aj v politike na rozoberanie a komentovanie, ale bolo by fajn, mať možnosť dostať sa aj k normálnemu elektrikárovi alebo dláždičovi. Tož, je to pekné, že z inak perspektívneho sústružníka je bakalár, ale...

Možno nakoniec to percento vysokoškolsky vzdelanej populácie nie je v žiadnom vzťahu ku kvalite života v danej krajine. Ešte zaujímavejšie je, že k tejto myšlienke sme sa ani nemuseli moc dobíjať, ponúkla sa nám takmer sama. Prečo teda v spoločnosti, kde je vzdelávanie pod takým drobnobľadom mohlo dôjsť k jasnej preferencii kvantity pred kvalitou a to v kraždom smere? Kde máme vyššie odborné školy? Prečo udržujeme pseudo-informatické odbory ako mediamatika v podobe 3+2 roky dlhých programov? Čo sa dá na bežnom v "teréne" vykonávanom ošetrovateľstve alebo fyzioterapii riešiť 10 semestrov? Veď väčšinu takýchto odborníkov by sme dokázali vychovať na stredných odborných školách, pripadne na pomaturitných štúdiach orientovaných viac na prax, ktoré sú úplne bežné na západe. Potom by sa snáď nestávalo, že vysokoškoláci vzbudzujú dojem parazitov spoločnosti, len kvôli ich podmnožine pseudo-študentov navštevujúcej rôzne umelo vytvorené programy.

Mladosť je spojená so všeličím. S kvalitnejším a aj menej kvalitným alkoholom, s bláznením si hláv vzťahmi a potom ich vytĺkanie opäť alkoholom alebo aj pozeraním Startreku, amerických seriálov zo CBS a zabíjaním času na Facebooku. Študenti univerzít by ale aj tak mali vedieť, čo to znamená byť študentom. Z imatrikulačného sľubu sa stala, vlastne nestalo sa nič. Nikto ani nevie, že niečo také kedysi prežil a zložil. Koľko členov akademickej obce vôbec vie, že sú jej členmi? A koľko z nich si uvedomuje, že sa pohybujú po akademickej pôde? Čo by za tú pôdu dal Koperník, keby bola akademická...

Pevne verím, že keď z tohto autobusu vystúpim, bude to do sveta, kde absolvent inžinier - softvérový vývojár nevloží celú tú mnohoročnú investíciu spoločnosti iba do menovky na schránke a dverách. Kde namiesto prijímania reklamácii na telefonickej podpore bude robiť to čo od neho očakávame, veď tá skratka ing. nevznikla náhodou z latinského ingenium, teda schopný, múdry.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Tataráky by mali zmiznúť z reštaurácií. Ľudia sa ich však nechcú vzdať

Reštaurácie sa o tatarákoch boja hovoriť, mnohé ich majú v jedálnych lístkoch.

TECH

Miliardár Musk ukázal, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.

KOMENTÁRE

Keď hipster primátor najviac rozumie bicyklovaniu

Prevádzkar hovorí, že chce ľuďom v klube prinášať všetky žánre.


Už ste čítali?