Bolo, nebolo, vyliahol sa internet

Autor: Michal Valiček | 1.2.2011 o 0:10 | (upravené 22.2.2011 o 4:23) Karma článku: 5,03 | Prečítané:  624x

Internet tu máme nejaký ten piatok, ale jeho začiatky neboli jednoduché. K jeho dnešnej komerčnej verzii viedla velmi dlhá cesta, nakoľko v jeho začiatkoch nikto nepredpokladal, že by ľudia mali záujem sedieť pred drahými a grafiku nepoznajúcimi počítačmi. Ako sa počítače vyvíjali, tak sa pridávali zástanci zdielania informácií medzi masami ľudí, ktorí venovali veľké úsilie na premenu nového média z akademického a nudného na niečo…čo by snád mohlo priniesť aj veľa peňazí(prevažne z pornografie:) ). Ale teraz už predbieham dobu.

Nachádzame sa v šesťdesiatych rokoch, keď si Spojené štáty hryzú nechty v strachu pred útokom nášho červeného brata. Drahé štátne počítače v labákoch a na univerzitách počítajú modely výbuchov jadrových zbraní a ministerstvo obrany má veľký záujem o vytvorenie niečoho počítajúceho, čo by mohlo prežiť aj výbuch atómovej bomby. Dnes to naši západní bratia nazývajú fault-tollerant system. Jeho implementácia sa ponúka napríklad v prerozdelení úloh medzi viacerými vzdialenými strojmi, ktoré by zvládli okamžite nahradiť aj niekoľko kuzkinou maťou odparených členov. To vyžaduje prostriedok na výmenu dát v reálnom čase. Po masívnej dotácii ARPA (Advanced Research Projects Agency) sa začalo pracovať na počítačovej, nekomerčnej sieti ARPAnet.

elinks prehliadac

S príchodom modemov sa čoraz viac jednotlivcov a organizácií zaujíma o tento nový vynález a tlačia na vládu, aby uvoľnili ARPAnet pre neobmedzené použitie a teda aj na šírenie komerčných informácií, čo počítače na univerzitách netolerovali. To už sme v deväťdesiatych rokoch a internet má stále podobu zmesi informácií v holom, neformátovanom tvare. Ako bonus tu bola ešte nutnosť používať zložité a neefektívne nástroje z rúk univerzitných vedcov. Na scénu nastupujú Európania z CERNu (European Organization for Nuclear Research) a prezentujú svoju vidinu on-line dokumentov. Vznikol jazyk HTML (hypertext markup language), ktorého názov prezrádza dnes už samopochopiteľnú schopnosť prepájať dokumenty takzvaným hypertextom. Hypertext nie je len taký obyčajný text, ale má doslova magickú vlastnosť. Po jeho odkliknutí nás presunie na ďalší dokument a získavame tak teraz používanú pavučinu informácií, už vtedy doplnenú o obrázky a iné multimédia. Tie sa vkladajú rovnakým spôsobom ako hypertext a to značkami (tagmi).

Ostáva posledný problém a to ako naučiť aj vašu babku používať nevkusný, pravdepodobne konzolový nástroj na získanie najnovších poznatkov z oblasti konzervovania zeleniny. Babky rady hovoria: kde je vôľa, tam je cesta. V našej modelovej situácii pribudla ešte jedna rovnica: vôľa = peniaze. Keď to do seba celé dosadíme, objavia sa zrazu dvaja mladíci Marc Andreessen a Jim Clark. Odchádzajú z Národného centra pre superpočítačové aplikácie (National Center for Supercomputing Applications, NCSA) a zakladajú spoločnosť Netscape Communication, ktorá má na svedomí prvý ozajstný a plnohodnotný prehliadač webových dokumentov. Spolu s množstvom investorov získavajú rozprávkové bohatstvo o ktoré ich oberie až zlý černokňažník Bill a jeho jedovatý Explorer, to už je ale iná rozprávka.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?